Nedávno som konfiguroval v práci nový server, migroval dáta zo starého VPS a rozbiehal som na novej dedikovanej mašine všetky služby čo nám bežali na starom VPS. V Nemecku máme ďalší server na ktorom beží jedna služba a keď som bol už takto rozbehnutý, tak ten som taktiež migroval na novší s lepšími parametrami. Zároveň v tom čase vyšlo konečne aj Ubuntu 22.04 LTS a tak som ho zvolil za operačný systém, kvôli dlhšej podpore.

Už dlhšie sme vo firme uvažovali, že prejdeme z VPS (virtuálny server) na dedikovaný server (fyzické železo). Cena za VPS bola už aj tak vysoká, že sa to pomaličky celkom približovalo k sume prenájmu za dedikovaný server skrz postupného zvyšovania parametrov VPS. Ak dobre pozerám staré faktúry, tak za VPS to vychádzalo ročne na 1 240 € a za prenájom dedikovaného servera to je 2 380 € ročne bez DPH.

Každý chlap by mal mať nejaké to ručné náradie a ja som mal pred rokom mániu v nakupovaní. Začal som si robiť zbierku nejakého náradia, nech mám keď budem potrebovať čosi opraviť, pokaziť a opäť opraviť. Zjavne som to trochu dosť prehnal, ale tak teraz s tým už nič nenarobím. Všetko čo som našiel som chcel a to bola zjavne chyba, všetko človek mať nemôže, ináč nechá niekoľko výplat v takýchto blbostiach a popravde by som vedel ešte objednať rôzne náradie čo by som zobral, ale popravde viem, že ho nikdy aj tak nevyužijem.

Minulý rok v novembri mi docválal darček (sonda IntelliTone Pro 200 Probe) za nákup multimetra Fluke 289. Keďže by som sa chcel v blízkej budúcnosti vrátiť k bastleniu a hrať sa s obvodmi, tak som si povedal, že si kúpim nejaké lepšie náčinie, aj keď na moje potreby je Fluke 289 asi poriadny luxus. Kvôli rozmerom môžem skladovať len prenosné zariadenia, keďže si nemám kde spraviť nejakú veľkú kuticu so stolnými zariadeniami a preto som chcel kvalitnejší prenosný multimeter. Mal som možnosť ho ale kúpiť o dosť lacnejšie a k tomu si vybrať ešte nejaký hodnotný darček, tak som nenašiel žiadny dôvod ho nekúpiť.

Napojím sa na predchádzajúci článok ako som sa pustil do murárčiny a začal som tak trochu fušovať majstrom do remesla. Čiže sa mi za ten mesiac podarilo vytiahnuť priečky až po strop, natiahnuť lepidlo, sieťku a druhú vrstvu lepidla. Jedine kde som stihol natiahnuť len lepidlo a sieťku je WC, ale ako som mal plán, tak som to aj do posledného víkendu stihol. Samozrejme to robím len cez soboty a preto nejde ta práca rýchlosťou tachyónov. Voľno si šetrím na iné veci a nie na murovanie, trebárs elektrika a obkladanie, keďže pri tom sa asi zapotím.

Kto by to bol kedy povedal, ale počas víkendov a voľna som sa dal seriózne na novú akčnú hru a tou je murárčina. Je to tak, pustil som sa do kompletnej rekonštrukcie bytu. Nechcelo sa mi hľadať nejakú partiu a predpokladám, že s veľkou pravdepodobnosťou by som ešte aj natrafil na kadejakých nímandov čo kazia dobré meno skutočným majstrom vo svojom obore.

Od 10. januára začala konečne platiť v troch častiach Bratislavy nová parkovacia politika a ja jej po týždni hovorím zreteľne jasné „áno“. Bola to celkom dosť dlho omieľaná téma a mám pocit, že sa aj štart spustenia posunul o nejaký ten piatok. Postupne by sa mali pridávať ďalšie a ďalšie časti Bratislavy rozdelené do celkom veľkého počtu zón čo samozrejme úplne chápem ak to má mať celé nejaký zmysel. Nebudem parkovaciu politiku vykresľovať v tom duchu, že by sa jednalo o nejaké výpalné, resp. by to mala byť iná forma zdaňovania tých čo majú auto. Tiež nebudem nadávať, že tu ubudli desiatky parkovacích miest na ktoré sa hlavne ľudia na fasbukoch tak všemožne sťažovali a sťažujú čo tak sem tam sledujem.